Denník adoptívnej maminky časť 4.

Autor: Veronika Paveleková | 11.1.2020 o 19:28 | (upravené 11.1.2020 o 19:37) Karma článku: 2,97 | Prečítané:  1169x

Okrem toho , že nastal čas pravidiel a režimu , jej príchodom k nám nastal čas presnejšie mesiac čakania na 1. pojednávanie . Súdna sieň sa blíži " he he "   . 

 Je ráno, deň pojednávania, ktoré má rozhodnúť či u nás , s nami JaJa ostane a zároveň má 2 dni do narodenín , skrátka peckové načasovanie . Strach, tlak a nervozita stúpa a dve hlavné otázky sú vo vzduchu. 1. Prebehne všetko dobre ? 2. Zvládne v tomto chladnom počasí  čakať nás prechádzaním sa po jej rodnom mestečku princezná s novou babkou ?  No začnem asi tým , že už cesta do jej mestečka bola super , kúpila som si na pumpe ľadovú kávu, lebo samozrejme ako naschvál nikto v noci nevedel spať a teda poviem vám ľadová káva, biela blúzka a auto sa naozaj nemajú radi, hlavne keď je blúzka čisto nová, kúpená špeciálne na túto príležitosť .Ešteže  mám z nášho auta prechodný šatník pre celú rodinu a že mám veľa svetrov, aj keď mi bolo dnu vďaka tomu riadne teplo. Tak sme prešli vstupnou kontrolou ,čakáme pred pojednávacou miestnosťou , kam nás pozve spolu s pani z domova a z úradu asistentka našej sudkyne a ja sa cítim úplne ako v súdnej sieni na jojke a rozmýšľam nad tým , čo by asi povedala na nás naša Jaja pani sudkyni , ale nakoniec sme si dobre pokecali aj bez nej . Prebehlo to rýchlo a keď nás vyhnali von aby rozhodli,  hlava mi pracovala na 300% , ak sa to dá . Premýšľala som, či  sa naozaj  nemusíme ničoho báť, či uverili tým pekným slovám, ktoré o nás povedali ženy z úradu a domova , veď  mne sa tomu ťažko verilo .  Prešla zhruba pol hodina , ideme dnu posledný krát vypočuť si rozhodnutie sudkyne, ktorá ma už musela mať plné zuby. Spustila v mene Slovenskej republiky súd rozhodol , že dieťaťu sa ruší ústavná starostlivosť , matku zbavuje rodičovských práv a to najhlavnejšie DIEŤA SA ZVERUJE DO STAROSTLIVOSTI  MANŽELOV,  nás . Skoro som odpadla tak jednoducho , tak rýchlo viac strachu ako problémov. a ako na začiatku, tak aj teraz zasahoval  skrývací manéver sĺz pána Tátu . Vôbec mi to nevadilo, prepána veď je to oficiálne, je  NAŠA ,aj keď nás teda ešte čaká niekoľko vybavovačiek , ale to je už malina ....Aj tak neviem čo bolo krajšie ,to čo nám povedala sudkyňa , alebo to, keď sme vyšli z budovy súdu  a pani babka k nám unavená s boľavými nohami po hodinovej prechádzke po chladnom októbrovom mestečku ide aj s našou uzimenou princeznou v kočiari . Tak teda sme rodina . 

  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Boj o moc, ambície a pomsta. Kauza STU

Čo sa to dialo na Slovenskej technickej univerzite.


Už ste čítali?