Denník adoptívnej maminky časť 6. ( príbeh pokračuje )

Autor: Veronika Paveleková | 15.1.2020 o 16:56 | Karma článku: 3,28 | Prečítané:  1161x

ŠOK , to bolo prvé čo mi bežalo hlavou, nevedela som čo povedať , nečakala som vôbec , že to bude tak 

Sme už rok traja a začíname cítiť , že nám niečo chýba , tak neostáva nič iné , ako teda začať riešiť druhé bábätko . Myslela som si , že samotná adopcia trvá dlhšie ako pestúnska starostlivosť, ktorú sme riešili predtým pri dcérke, a preto sme sa rozhodli si ju podať ,  ako jedno zo znamení ,že máme ísť do adopcie sme brali fakt , že pani lektorka, ktorá nám robila prípravu na dcérku chce ísť do dôchodku a teda bola posledná šanca si u nej  obnoviť ju. Tak teda znova sme šli po úradoch , prípravách a tak ďalej v novembri 2018 , uzavreli sme to veľmi rýchlo za 2 mesiace a znova sme v januári ostali vo fáze čakania ,až prišiel 12 január zvonil mi telefón a dostali sme informáciu o chlapčekovi, ktorý sa narodil 24.12.2018  a čaká v nemocnici na novorodeneckom. ŠOK , to bolo prvé čo mi bežalo hlavou, nevedela som čo povedať , nečakala som vôbec , že to bude tak malé bábätko , vianočné bábätko ..BÁBO ...UŽ.. čo teraz? .. Manžel v práci , byt absolútne nepripravený na takého mini človeka , okolie tak isto nie ,a ja som tiež začala spochybňovať svoje schopnosti zvládnuť to tak rýchlo . Jedno pozitívum to ale malo , princezná sa veľmi potešila a už ho chcela mať doma . Rozhodnúť sa či ho chceme ísť pozrieť do nemocnice sme museli v podstate hneď, keďže malinký čakal už dlho, nasledoval telefonát manželovi , mame , kamarátke , sto percentná roztržitosť asi ešte väčšia ako pri princeznej a telefonát pani sociálnej pracovníčke , že malého princa chceme vidieť . Nebudem to naťahovať 24.1 .2019 sme si princa brali domov a mohol nastať čas nespania , mliekovania , upozorňovania princeznej aby bola jemná , tichšie , a tak ďalej , no zároveň aj čas, keď som mohla pozorovať, ako dcérka aj keď sa vyjadrila, že ona chce dievčatko, keď brata videla v nemocnici , veľmi toho anjelika ľúbi a ako sa s ním chce stále stískať a aká vie byť úžasná a pozorná sestrička a on aké je úžasne spokojné usmievavé bábätko , no a samozrejme my, aké máme šťastie, že sme už na teraz kompletný . Viete, stále rozmýšľam nad tým, ako sa mi ľudia vieme zmobilizovať keď treba, napr. za 7 dní sme stihli pripraviť , nakúpiť výbavičku, chodiť na súd, skoro každý deň do nemocnice a to všetko samozrejme popri bežných povinnostiach okolo domácnosti, dcérky a práce .

 

Tie motivačné vety , že zvládneme všetko , asi majú v niečom pravdu .

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kováčik je stále špeciálny prokurátor a má previerku

Funkcie sa vzdal listom až k 31. januáru

Dobré ráno

Dobré ráno: Odíde Sulík kvôli Matovičovi z koalície?

Čo sa deje vo vládnej koalícii.

Komentár Zuzany Kepplovej

A čo ak nie sme vo vojne

Čo robíme, keď sa vyloďujeme, zhadzujeme atómky a národne povstávame proti hnusobe?


Už ste čítali?